czech-books.com

„Som len kronikár vlastnej duše. Opieram sa o pamä svojho tela. Ukladám vrstvy toho, čo sa zafixovalo v duši, na papier. Treba písa, aby sme zaznamenali aspoň čas z toho, čo nás zranilo. Moje poviedky sú o jednotlivcoch v extrémnych podmienkach, aké ešte neukázal nijaký spisovateĺ… A moja próza zachytáva to „nič ĺudské“, čo v človeku zostáva za takých okolností.“ (O mojej próze) „Nevieme, čo je za vierou a Bohom, ale o tom, čo je za absenciou viery, sa môže presvedči každý na svete.“ (O mojej próze) „Kolymské poviedky nezabránia tomu, aby sa objavili ïalšie formy pekla. ¼udská duša je zjavne poznačená prvotným zlom. Preto sa dobro neprejavuje v stave na dne, ale v oveĺa vyšších sférach.“ (z listu Nadežde Mandeĺštamovej) Šalamov Varlam Tichonovič Majster krátkej prózy, básnik Varlam Tichonovič Šalamov (1907 – 1982) patrí k najväčším ruským spisovateĺom 20. storočia. Pochádza z rodiny pravoslávneho duchovného, ktorý niekoĺko rokov strávil v aljašskej misii na Aleutských ostrovoch. Po Októbrovej revolúcii rodina upadá do biedy, a hoci je Varlam nadaný, ako syn kňaza nemôže študova, až kým mu túto možnos neotvorí práca v továrni. Šalamova prvý raz zatknú v ilegálnej univerzitnej tlačiarni a tri roky musí strávi na nútených prácach na Urale. V druhej vlne stalinských čistiek ho odsúdia na pä rokov galejí na Kolyme. Tam Šalamova znova súdia, trest mu predåžia o desa rokov a posielajú ho na nálezisko zlata. Zachráni ho absolvovanie ošetrovateĺských kurzov. Po ich skončení vykonáva prax blízko Oimiakonu, kde je nútený zosta aj po vypršaní trestu. Po smrti Stalina začína písa Kolymské poviedky. Rehabilitujú ho, jeho poviedky vychádzajú v zahraničí, no v ZSSR sú odmietané. V posledných rokoch má vážne podlomené zdravie, no vedomie jasné. Zomiera po nedobrovoĺnom prevoze do psychiatrickej liečebne.